Názor k článku
Máme se bát Velkého bratra?

1) Buď niekto morálne bezúhonný je, a potom nemôže robiť morálne nevhodné veci, alebo morálne bezúhonný nie je, a potom je úplne v poriadku, že sa to o ňom ostatní dozvedia a prestanú s ním spolupracovať. V podstate tvrdíš, že súkromie má byť zachované kvôli tomu, aby sme mohli čerpať výhody z toho, že pred ostatnými vyzeráme morálne bezúhonný a zároveň čerpať výhody z toho, že morálne bezúhonný nie sme. Nehnevaj sa, ale to je ten najhlúpejší dôvod na ochranu súkromia aký som kedy počul.

2) Únos? Sexuálne obťažovanie? Nechápem. Krádež - to áno, ale proti tomu nás má chrániť polícia, bezpečnostná služba, bezpečnostné dvere atď.

3) Opäť - princíp predbežnej priposranosti. Miesto bojovania za "ochranu súkromia" treba bojovať za to, aby sa slobodný režim nezmenil na diktatúru. Už len preto, že keď ťa bude chcieť nejaký režim odstrániť, tak ťa proste odstráni bez ohľadu na informácie, ktoré si o sebe zverejnil.

Ad šéf - buď mu tvoj názor nevadí a potom je úplne jedno, aký názor máš, alebo mu tvoj názor vadí a potom je úplne v poriadku, že ťa vo svojom tíme nechce a prepustí ťa. On je ten, kto platí za tvoju prácu, on preto musí rozhodovať, komu bude dávať plat.

4) Možno žijem medzi nejakými uvedomelejšími ľuďmi, ale v živote by ma ani nenapadlo niekoho odsudzovať za to, že dostane záchvat alebo kožnú chorobu. A už vôbec nie, ak je to môj kamarát alebo kolega z práce. Opäť - miesto toho, aby sa nešírili informácie bojuj za to, aby informácie o chorobách neboli vnímané negatívne.

To, že ľudia môžu publikovať informácie o ostatných nie je najhoršie, ale naopak jedna z tých lepších vecí. Čo preferuješ, vstúpiť do zmluvy s človekom, o ktorom nevieš vôbec nič alebo s človekom, o ktorom vieš, že zmluvu vždy dodrží?

Aby ale nedošlo k nedorozumeniu - netvrdím, že o sebe máme dať všetko na web, ale tvrdím, že dnešný trend bezhlavej ochrany každej informácie o nás je úplne nezmyselný.