Výsledný tvar a dizajn Jednotky vznikal relatívne dlho, rešeršom a skicovaním strávil kreatívny tím viac ako mesiac. Bolo jasne určené, že komunikácia nebude postavená na celebritách, ani neznámych ľuďoch z kastingov. Zároveň sa tvorcovia chceli vyhnúť výtvarným a animačným postupom bežne používaným v slovenskom televíznom prostredí. Výsledkom bolo preto rozhodnutie, že komunikácia s divákom bude prebiehať cez každodenné a obyčajné predmety – predmety, ktoré všetci poznajú a ktoré sa divákom spájajú s intímnymi zážitkami (napríklad z detstva), predmety, ktoré môžu fungovať ako fragmenty pamäte. Individuálnej aj spoločenskej. Nafukovacia bábika, starý gramofón, škrečok, ktorého mal doma skoro každý alebo lampa, pri ktorej si dieťa robí domáce úlohy… Jednotka ako symbol všetkého, čo máme radi.
Aby sa však nová identita odlíšila od prvoplánového retra, výsledné scény sú silno saturované, často len dvojfarebné. Finálny výber použitých predmetov nepozostáva len zo starších, ale je doplnený aj o nové. Táto kombinácia načrtáva akýsi vývoj, ukazuje, ako novšia forma cituje tú staršiu, že staré a nové veci majú jasne definovaný vzťah a vyvíjajú sa – presne ako ľudia.
Ďalšou charakteristikou novej vizuálnej identity je minimálna miera pohybu v obraze. Znelky sú tak v absolútnom kontraste k iným televíziám. Táto skromnosť a umiernenosť je na jednej strane moderná, na druhej strane akoby potvrdzovala myšlienku, že cieľom vysielania verejnoprávnej televízie nie sú primárne čísla sledovanosti, ale najmä kultivácia verejného priestoru.
Identita Dvojky vychádza z charakteru jej programovej skladby, a zároveň ju definuje. Dvojka ako priestor pre rôzne štýly, rôzny vkus, rôzne témy. Priestor, kde si každý nájde to špecifické – to, čo ho zaujíma: od dokumentu, cez regionálne témy až po šport. Vizuál je vytvorený paradoxne – čiernobielo a kontrastne. Tento kontrast tak svojou duálnou a neutrálnou povahou vytvára priestor, kde môže vyniknúť samotný obsah Dvojky.