Ačkoli dělám do problematiky plísní od druhé poloviny 70. let, není mi jasné, jak je chcete nějakým jednoduchým detektorem zjišťovat (jistě můžete sledovat vlhkost a teplotu coby rizikové faktory).
Mimochodem, asi ještě větší službu by vykonal nějaký čip (existují) který by sledoval nikoli vlhkost, ale vodní aktivitu (wa), jejíž prediktivní schopnost vůči růstu nežádoucích mikroorganismů je vyšší.
Snažím se teď proniknout do problematiky. Neměl byste odkazy na nějaké studijní materiály? Měření neelektrických veličin v zemědělství. Narazil jsem před několika dny třeba na tohle: http://metos.at/home/portfolio/tensiometer/ , ale zatím nevím jak přesně to funguje po fyzikální stránce. Viděl jsem i analyzátory půdy NPK, ale to je mimo moje finanční možnosti, takže zatím jen EC a PH.
Tohle je něco jiného, opravdu neodhadnu, na jakém principu to běží. Wa sondy mají v sobě nějakou hydrofilní sůl a měří její odpor (protože vážková metoda by se asi nedala zakomponovat do čidla).
Já to v praxi nepoužívám, takže praktické zkušenosti nemám, znám to jen z demonstrací a presentací na různých mikrobiologických sešlostech.
Možná by vám poradili na MENDELU.
Dobry den prajem,
dakujem za príspevok - Pessl Instuments je kvalitny vyrobca nadobicka pre precizne zemedelstvi, takze to co maju v ponuke urcite bude otestovane a bude dobre fungovat. Ak by ste mali chut v tejto oblasti dalej studovat a pripadne skumat / pilotovat / testovat, poslite nam mail na info@cleverfarm.cz - velmi radi podporujeme kohokolvek, kto ma chut dalej tuto oblast s nami rozvijat, badat a prichadzat s novými napadmi...
Pekny vikend!
Marian Driensky, CleverFarm
No ono je to cele nejake divne, na tej konstrukcii maju nalepeny pluviometer-zrazkomer z nejakej home meteostanice, radiacny teplomer, nejaka cierna bambula na vrchu teplomeru (ta tomu meraniu teploty urcite pomoze) a nejake cidlo namontovane vodorovne - to by mohol byt asi senzor vzdusnej vlhkosti. Do zeme neleze tusim nijaky kabel, takze o stave / priebehu (profile) podnej teploty a vlhkosti resp. obsahu volnej vody ani naznak, dtto ani zdanie o dennom odpare a pod. Este ide cosi hore, tam bude asi zbytok tej meteostanice. Evidentne su v tomto pripade data dolezitejsie ako ich obsah, dufam, ze sa farmar bude v prvom rade riadit sedliackym rozumom ...
Dobry den,
Dakujem za vas postreh - len by som rad uviedol na pravu mieru, ze cierna bambula je antena, ktora posiela udaje do IoT siete (odkial idu do aplikacie CleverFarm) a zdanlivo jednoducha konstrukcia nasich senzorov je zámerom - ak ich chcete na farme instalovat desiatky, vo vacsich pripadoch stovky, potrebujete cost-effective riesenie a nie krasne robustne meteo-stanice ktore sice vyzeraju dobre, ale stoja 1.000,- € + a bezny zemedelec si ich nemoze dovolit.
V jednoduchosti je sila :-)
Pekny den a keby ste mali nejake dalsie otazky, radi zodpovieme...
S pozdravom,
Marian Driensky, CleverFarm
Dobry den,
ospravedlnujem sa za neskorsiu reakciu - clanok vysiel v case dovoleniek, takze az teraz vidim bohatu diskusiu. Dakujeme za Vas postreh a len som chcel potvrdit ze to funguje tak, ako pisete. V prvom kroku sledujeme teplotu ako vlhkost ako rizikove faktory, sledujeme ich historiu a vyvoj a davame agronomovi aktualne udaje / data presne tam, kde ich potrebuje. Agronom uz spravidla sam vie, kde ma na poli alebo v sklade rizikove miesta a kde tieto veliciny potrebuje monitorovat. Zaroven vie, kedy sa mu
A. zvysuje riziko konkrétnej choroby alebo skodcu - priklad posledných XY dni bola vlhkost viac ako ZZ a teplota viac ako WW, t.j. viem ze je vysoka pravdepodobnost, ze rastlinu napadne ten a ten skodca a mozem konat bud preventivne, alebo to chce osobny vyjadz na miesto a skontrolovat.
B. ak veliciny zaznamenavaju neprimerane vykyvy, vie ze sa v poraste alebo v sklade nieco deje a moze reagovat okamzite (nie az v momente, keby to zistil osobnou obhliadkou na mieste).
Cielom senzorov nie je v tomto momente automaticky detekovat konkretnu chorobu, plesen alebo skodcu - to je uloha (a know-how) agronoma.
Dakujem aj za Vas podnet s vondou aktivitou - preverime s nasimi klientami, ci tento ukazovatel vyuzivaju a ci ma z ich pohladu potencial... Samozrejme budeme vdacni za akekolvek dalsie podnety + radi zodpovieme pripadne otazky...
Pekny vikend,
Marian Driensky, CEO, CleverFarm
Jenze neco takoveho vam system nikdy doporucit nemuze. Respektive muze, kdyz se budete doporucenim ridit, tak mozna celou urodu znicite. Ono totiz i male pole muze byt z casti podmacene a z casti vyprahle. Budete senzory zapichovat co 2-3m? A budete pak na kazdem metru zalevat jinak?
Se skudci je to stejne, nebot mnoho postriku funguje jen v pripade, ze je aplikujete ve spravny okamzik, kterym je prevazne to spravne vyvojove stadium skudce. Takto se da mozna ridit uzavreny laboratorni system.
Mimochodem, berete si destnik podle predpovedi nebo se podivate z okna?
Dobry den,
Dakujem za Vas príspevok - len by som rad potvrdil, ze system tu nie je na to, aby agronomovi nieco odporucal. Zemedestvi ma ohromnu variabilitu ked si zoberiete, kolko roznych faktorov do neho vstupuje (pocasie, poda, svazitost, plodina, system obrabania pody, minule aktivity na poli, atd.) a navyse obrovske rozdiely mozu byt uz len na susednej farme - ani nemusite chodit do iného kraja alebo cez hranice.
System tu je na to, aby hlavnemu manazerovi aktivit na farme - agronomovi - dal presne a aktualne informacie z tych miest, ktore agronom potrebuje pre to, aby mohol efektivne rozhodovat o dennych aj sezónnych aktivitách na farme + aby mohol monitorovat riziko skodcov, chorob a pod. Know-how o tom, kde su rizikove miesta a ako sa najlepsie v tom alebo onom pripadne rozhodnut ma prave agronom, ktory pozna lokalne specifika a osobne som presvedceny, ze ziadny system ani algoritmus agronoma do buducna nenahradi...
Pekny den a ak by ste mali nejake dalsie otazky, radi zodpovieme...
Marian Driensky, CleverFarm
Dobry den,
dakujem za Vas príspevok, len by som rad uviedol na pravu mieru, ze system monitoruje udaje, bez ktorých sa agronómovia ani v minulosti neobisli, akurát to museli robit rucne a neustalym osobnym behanim po farme, pozemkoch, skladoch a pod. pripadne museli vyuzivat vseobecne udaje - napríklad z najblizsej verejnej meteostanice, ktore ale spravidla nie su presne pre danu farmu / pozemky.
Velka revolucia pre agronomov je cisto moment, ze zrazu maju on-line dostupne data presne pre miesta, ktore potrebuju a kazych 10-15 minut maju novu aktualnu informaciu o teplote, vlhkosti, zrazkach alebo iných velicinach a nemusia ist sami osobne na miesto odcitat data z "mechanického" cidla alebo tam posielat svojich ludi. Je to obrovsky krok vpred v efektivite casu argonoma ako aj v organizacii dennych a sezónnych aktivit na farme.
Ak by ste mali dalsie otazky, radi zodpovieme...
Pekny vikend!
Marian Driensky, CleverFarm